KUKKONIA MEAT = KVALITA
Nie sú ošípané ako ošípané...
Plemeno ošípaných MANGALICA je výnimočné plemeno, ktoré pochádza z Veľkej uhorskej nížiny a dodnes toto plemeno v Maďarsku považujú za „rodinné striebro“. Mangalica bola vyšľachtená v roku 1833 skrížením plemena z Bakonského lesa s polo divokým bravom zo Šumadije a je typická kučeravou srsťou.
Kvôli neľahkým časom však chov tohto plemena postupne upadal a jeho mäso sa z pôvodných receptúr vytratilo. Dnes však mangalica oslavuje veľký návrat. A KUKKONIA MEAT sa hrdo môže pochváliť spracúvaním práve tohto plemena.
Keďže mangalica sa môže pýšiť pomerne hrubou, dlhou a kučeravou srsťou, dokáže sa pásť vo vonkajších podmienkach aj počas chladných zimných mesiacov. Vďaka čomu prirodzene priberá na váhe a zvyšuje sa jej objem sadla, ktorý neobsahuje škodlivý cholesterol – iba ten, ktorý zaradzujeme do kategórie „dobrý“. Mäsiari sa zhodujú v tom, že mäso z mangalice je výborne prerastené a hodí sa na výrobu kvalitnej šunky. Mangalica má výnimočné kvalitné, chuťovo intenzívne mäso a patrí ku gurmánskym špecialitám.
Kvalitné mäso, snehobiela slanina, alebo chutné klobásky z mangalice sú nielen pohladením pre žalúdok a chuťové poháriky, no nemali by chýbať v žiadnom správne vyváženom jedálničku. Mäso je vyhľadávané pre jeho šťavnatosť. Má vysoký obsah zdravších mastných kyselín a prírodných antioxidantov. Surové mäso má tmavšiu sýto červenú farbu. Je prerastené tukom. Hrúbka slaniny v chrbtovej časti môže dosiahnuť 15 až 25 cm. Sadlo obsahuje veľké množstvo tzv. dobrého cholesterolu. Masť z mangalice je mäkšia a redšia a má nižšiu teplotu topenia. Tradičné maďarské špeciality, ako uhorská saláma alebo čabajky, sa podľa originálnej receptúry vyrábajú práve z mäsa mangalice.
Mäso z mangalice sa vďaka svojím prednostiam stáva čoraz žiadanejším na našich stoloch a preto sa chov tohto plemena ošípaných rozrastá aj na Slovensku.
Mangalica pochádza zo Srbska. Maďarská mangalica vznikla v polovici 19. storočia krížením s domácim plemenom z Bakonského lesa, szalonta a tiež s diviakmi. Šľachtené bolo najmä na sadlo. Prasatá sa pásli vonku, živili sa korienkami, bukvicami a žaluďmi a vypásali lúky po hovädzom dobytku. V Maďarsku sa dnes chová ako génová rezerva. Okrem Maďarska, kde ročne odchovajú 60 000 kusov, je rozšírené najmä v Rumunsku. Obľúbené je aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku. U nás sa radí medzi staré plemená zvierat, ktoré majú najmä na južnom Slovensku dlhoročnú tradíciu chovu.
Mangalica sa vyznačuje hustou kučeravou srsťou. Tá sa mení v závislosti od ročného obdobia. Poznáme tri základné druhy sfarbenia: biele, červené (ryšavé) a čierne s bielym bruchom, tzv. lastovičie sfarbenie.
Mangalica má veľké uši, padajúce dopredu. Samec mangalice dosahuje v kohútiku výšku 85 cm, hmotnosť 350 kg. Samica 75 cm a hmotnosť 300 kg. Dospelosť dosahujú v 11. až 13. mesiaci. Mávajú 4 až 8 prasiatok. Prasnice majú 10 vemienok. Prasiatka sú pruhované, podobne ako prasiatka diviaka. Vďaka hustej srsti dobre znášajú chlad, ako aj vyššie teploty. Teda môžu byť celoročne vonku. Sú nenáročné na podmienky. V porovnaní s bežnými plemenami ošípaných sú odolnejšie voči chorobám, menej citlivé na stres a pokojnejšie.
